Hafla o.z.  - oriental dance parties

Obcianske združenie Hafla je združením s cielom spájat ludí prostredníctvom tanca, hudby a umenia.

 
 
 

Mahasti a Daughters of the Moonlight

Prečo v Budapešti budú na súťaži tancovať len skupiny a prečo dokladajú k prihláške povinne napríklad aj meno či súhlas autora choreografie? Opýtali sme sa za vás.

Ceny pre víťazov od Pressburg Dance Fest idú aj do Maďarska. V nedeľu sa tam uskutoční súťaž. Budeme tam. A na ochutnávku rozhovor s organizátorkou Daughters of the Moonlight’ Belly Dance tanečnicou Mahasti.

 

Vaša súťaž je pre duá  a skupiny. Prečo ste sa takto rozhodli?

„Dcéry mesačného svitu“ je súťaž organizovaná každoročne v priestoroch divadla, tanečníci môžu vystupovať  na naozaj veľkom pódiu s rôznymi efektmi (svetlá, dymiace efekty, atď.) Tieto podmienky vyhovujú pre malé ale aj veľké skupiny. Veľa súťaží v brušnom tanci sa uskutočňuje v malých priestoroch akými sú napr. reštaurácie alebo bary. V takýchto priestoroch je málo miesta pre skupiny, takže skupiny nemajú možnosti sa naplno prejaviť – nemôžu predviesť  zaujímavé formácie, alebo sú príliš blízko k porote, takže ich nemôže poriadne vidieť, alebo nemôžu používať rôzne pomôcky, nakoľko by to mohlo byť nebezpečné. Preto súťaž „Dcéry mesačného svitu“ je vhodná aj pre ozaj veľké skupiny (napr. 16-20 tanečníkov) a vyzerá to tak, že práve takéto skupiny sú vďačné za príležitosť zatancovať si na veľkom pódiu a ukázať naplno, čo vedia. Sú v tom však aj osobné dôvody. Poväčšine sa venujem práve skupinám. Ako učiteľ uprednostňujem prípravu choreografií skupín. Nielen preto, že je to väčšia zábava, ale skôr preto, že takéto choreografie sú omnoho zaujímavejšie.  Sóloví tanečníci  a hlavne začiatočníci, by boli na veľkom pódiu stratení. Pre nich je skutočne lepšie vystupovať v intímnejšej atmosfére menších priestorov.

 

V tomto  roku to bude deviaty ročník súťaže, čo už je pekná tradícia. Koľko súťažiacich a z ktorých krajín sa väčšinou súťaže zúčastňuje a ktoré kategórie bývajú najpopulárnejšie?

Presnejšie, toto je 13. ročník podujatia. No je to deviata súťaž, nakoľko, keď sme podujatie organizovali prvý krát, moje najstaršie dieťa bolo ešte veľmi malé a bolo pre mňa náročné zorganizovať súťaž a zároveň sa venovať doma dieťaťu. Potom som sa rozhodla že už nikdy nebudem organizovať súťaže. O dva roky neskôr som sa to rozhodla skúsiť znovu. Bolo to úžasné, no zároveň náročné, pracovať a zároveň vychovávať malé dieťa. Teraz mám tri deti, dve z nich sú stále malé. Avšak mám už úplne iný pohľad na to, čo to znamená byť zaneprázdnený. Napr. v roku 2013 sa konala súťaž keď moja malá dcéra „Morning Star” (Hajnalka Csillag) mala len 6 týždňov. Ale bolo to OK, nemala som žiadne problémy s organizáciou – pracovala som po nociach, väčšinou som písala listy, dopisovala si so súťažiacimi a kojila. Nebolo to také náročné, ako pri prvom synovi.

Súťaž „Dcéry mesačného svitu“ je medzinárodná; pred pár rokmi sme mali porotkyňu zo Slovenska, Najlu, medzinárodnú brušnú tanečnicu. Jej študenti tiež súťažili. Pracovali sme spolu niekoľko rokov. Odvtedy máme každý rok porotcov zo Slovenska a v roku 2014 sme mali porotcu z Nemecka, Romy Mimus. Je to talentovaná tanečnica a prišla aj ako „Hagallady”, novinárka pre nemecký časopis Hagalla.

Naša súťaž  je najväčšia súťaž v brušnom tanci v Maďarsku vzhľadom na počet súťažiacich. Samozrejme je to aj preto, že súťaže sa zúčastňujú duá a skupiny, nie jednotlivci. A aj preto, že podujatie má tradíciu a dobrú reputáciu. Stala sa populárnou a asi 60 – 70 percent zúčastnených príde znovu. Je to pre nás veľká česť.

Počet súťažiacich sa mení každý rok a je to okolo 110 – 190, v priemere 200. Minulý rok to bolo 170 a tento očakávame o niečo viac. Každý rok sa naplnia všetky kategórie, Juniori, Začiatočníci, Mierne pokročilí a Pokročilí. Tento rok máme ďalšiu kategóriu: Profesionálov.

 

 

V propozíciách uvádzate, že sú vítané alternatívne choreografie, Čo to znamená?

Som často v porote a väčšinou vídam  raqs sharqi sólo tance. No keď sa na to isté pozeráte celý deň, máte pocit, že všetci tancujú to isté. Ak chcete byť iní a zanechať dojem, mali by ste si nájsť svoj vlastný štýl a spôsob prezentácie. V orientálnom tanci je mnoho štýlov, ktoré sa dajú kombinovať. Pred 10 – 15 rokmi by takéto fúzie neboli akceptované, napriek tomu, že zlepšujú kvalitu tanca, nakoľko brušný tanec je umenie, ktoré stále rastie a vyvíja sa. Ak chcete vyhrať súťaž, zlepšiť sa a zvýšiť si reputáciu, musíte byť vždy pripravení na zmenu a nachádzať stále niečo nové a iné. Táto súťaž je dobrá príležitosť, ako to ukázať. Všeobecne je považovaná za liberálnu súťaž oproti ostatným podobného druhu.

Tiež mám na to osobné dôvody. Mám rada zmeny a preto podporujem aj mojich študentov a iných tanečníkov aby každý rok skúsili niečo vlastné a originálne. Nemusíte tancovať len na hudbu pre raqs sharqi, môžete mixovať, experimentovať, môžete čokoľvek. Preto bolo veľmi dôležité tanečníkov usmerňovať (pre skutočne extrémne choreografie je v Maďarsku iná súťaž). Preto zároveň zdôrazňujeme, že vystúpenia musia obsahovať najmenej 50 percent pohybov vychádzajúcich z orientálneho (brušného) tanca, pretože je to predsa len súťaž v orientálnom tanci. V prípade nesplnenia tejto podmienky porota vystúpenie nebude hodnotiť nakoľko nespĺňa kritériá. Vďaka liberálnosti tejto súťaže nemáme nikdy dve podobné vystúpenia, môžete vidieť raqs sharqi, folklórne tance z rôznych regiónov, tanečné divadlo a kreatívne využitie všetkých možností, čo brušný tanec ponúka. Tento rok to bude fúzia cha-cha-cha a brušného tanca, orientálneho jazzu, popu, show a fantasy, tribal a tradičný brušný tanec, bubny, a sóla so závojmi.

 

V prihláške sa okrem mena súťažiaceho uvádza aj autor choreografie. V prípade zahraničného choreografa vyžadujete aj kópiu súhlasu. Je to krok vpred k zvýšeniu profesionality orientálneho tanca.

Je dôležité odprezentovať nielen školu, ale aj učiteľa, ktorý študentov na choreografiu pripravoval. Vypovedá to mnoho o ich štýle, množstve a kvalite a energie, ktorú do tanca vkladajú a o ich celkovom postoji k tancu. Práca choreografa určuje to, aké si spraví meno. Veľká časť energie, ktorú do choreografie vkladá a meno, ktoré si doteraz urobil vypovedajú mnoho o povahe jeho choreografií a o tom, čo môžeme očakávať.  K tomu všetkému je nesmierne dôležité, že ak je choreografia prácou samotnej skupiny, dá sa na ňu pozrieť z rôznych uhlov – je to niečo čo vychádza z ich samých, je to len ich výtvor a energia, ktorú do choreografie investovali. To, že uvádzame meno choreografa je gesto vďaky a rešpektu. V minulosti sa mi (aj iným choreografom) stalo, že  niekto použil moju choreografiu napr. na základe videa. Neskôr ju naučil svojich študentov a použil na vystúpeniach a vydával za svoj výtvor. To všetko bez môjho súhlasu. Potom to bolo veľmi nepríjemné prekvapenie, vidieť svoju choreografiu, ktorú predvádzali tanečníci, ktorí nedosahovali level potrebný na jej prevedenie a vôbec nevyjadrovala to, čo som ňou chcela povedať. Bolo jasné, že nemajú poňatia o mojich umeleckých zámeroch a nie sú schopní ďalej poslať umeleckú správu, ktorú má choreografia vyjadrovať. To môže zničiť moju profesionálnu reputáciu, nakoľko moji kolegovia si môžu myslieť, že som to bola ja, kto vytvoril takéto nepodarené dielo. Aby sme sa takýmto problémom vyhli, je správne uvádzať meno choreografa a jeho súhlas, aby si bol istý, že jeho choreografie sú tancované na adekvátnej úrovni. V súčasnosti je však už bežné, že tanečníci konzultujú variácie s choreografom, zaujímajú sa o jeho názor a rady napriek tomu že nie je ich stálym lektorom. Potom aj choreograf cíti, že jeho práca je prezentovaná hodnotným spôsobom.

 

Jedným z kritérií pre hodnotenie sú prezentácia, vizualizácia a emócia. Správna choreografia by mala divákom komunikovať  istú emóciu; je to spôsob ako od seba odlíšiť jednotlivých vystupujúcich. Bol minulý ročník v tomto smere úspešný? Aké emócie tance zväčša vyjadrujú?

 Môžeme sa stretnúť s rôznymi výrazmi a emóciami a môj postreh je, že skupinoví tanečníci, aj keď len začiatočníci, sa snažia divákom ponúknuť viac než len precízne pohyby. Často vidím mnoho krásnych vystúpení, z ktorých je naozaj cítiť emóciu. Niekedy sa spolu s tanečníkmi smejeme, niekedy s nimi plačeme. Niekedy vytvoria takú atmosféru, že aj porota má chuť s nimi tancovať (zväčša pri arabských folklórnych tancoch). A keď ma vystúpenie rozplače, viem, že choreografia dosiahla svoj cieľ – hlboký zážitok alebo katarziu, vrchol umenia.

Kým uverejníte rozhovor, rada by som dodala pár slov. Všetko to robím z lásky. Milujem túto súťaž, brušný tanec a organizáciu súťaží. Minulý rok som dokonca absolvovala kurz pre organizátorov eventov aby som zlepšila svoju prácu. A naozaj dúfam, že tento entuziazmus, moja láska k tejto súťaži bude zrejmá všetkým súťažiacim, porotcom, divákom a ostatným.

 

S Mahasti sa rozprávala Halka

 
© 2016 Hafla, o.z. · Website by Hafla o.z.